"Samy, migrant vo vlastnej krajine", Vydavatelstvo Trio Publishing, 2020

Aké je byť migrantom vo vlastnej krajine?

Pravda, Zora Handzová 21.10.2020 07:00

Keď chlapec vyrastá bez otca, nesie si to ako hendikep celým životom. Ale ak má navyše tmavšiu pleť, jeho osud je vopred napísaný. Aspoň na Slovensku určite. Pre ostatných totiž "vyzerá ako Cigán" a tlak okolia je taký silný, že ho pred odmietaním a nenávisťou nedokáže ochrániť ani milujúca matka.

Kniha Samy - Migrant problematizuje vplyv...

Kniha Samy - Migrant problematizuje vplyv politiky na jednotlivca a kritizuje rasizmus. Autor: Trio Publishing

Zdenka Beckerová, Slovenka žijúca v Rakúsku, napísala silný a potrebný príbeh. O to viac, že je skutočný, len niektoré reálie sú doň „presadené“. Jej kniha Samy – Migrant vo vlastnej krajine, je obžalobou politiky, ktorá kriví charaktery a ničí ľudské osudy, ale najmä obžalobou rasizmu, skrytého aj celkom otvoreného.

Malý Samy sa narodí ako nemanželské dieťa slovenskej matke a indickému otcovi, lekárovi, ktorý žije a pracuje v Rakúsku. Jeho rodičov spojí láska, no hoci sú len kúsok od seba, v Bratislave a vo Viedni, oddelí ich od seba ostnatý drôt. Ešte pred tridsiatimi rokmi obkľučoval ľudí v krajinách socialistického bloku, ale keď sme ho s nadšením prestrihli, nevedeli sme, ako hlboko sa nám vryl do našich duší a že môže jatriť rany ešte ďalším generáciám.

A tak aj malý Samy musí znášať dedičstvo starej ideológie vo vlastnej rodine a hoci sa narodil do nového sveta, ten nie je preňho o nič lepší, skôr naopak. Kým v škôlke narážal pre svoj pôvod na nepochopenie a predsudky, v škole nastúpilo otvorené šikanovanie a vzápätí rasové útoky neonacistov. Hoci je jeho otec Rakúšan s migrantským pozadím, lekár a univerzitný profesor, syn mu vďačí len za tmavú farbu pleti. Samy sa tak stáva cudzincom vo vlastnej krajine. A postupne sa odcudzí aj svojim najbližším.

Osobný príbeh Samyho, jeho matky a ďalších postáv sa tu prepletá s dobovými reáliami, ako verejné útoky neonacistov na cudzincov, odkupovanie štátnych bytov do vlastníctva, rýchlo kvasení podnikatelia aj právnici, zaplavenie ulíc drogami, vypaľovanie rómskych osád, bezmocní doktori aj nečinní policajti. Jedna faloš a manipulácia nahradila inú, túžba po majetku už nie je hanbou ale cieľavedomosťou, ideovo-politické dogmy nahradila viera. Zmätení a preťažení rodičia svojim deťom nerozumejú, „slušní chlapci“ si v noci obúvajú vojenské baganče a vedia silno udrieť. Zlo pomaly a nebadane narastá, nemá ho kto zastaviť. Až zákonite vyústi do veľkej tragédie, hoci nie tak, ako by čitateľ čakal. Je to, čo sa stalo, osobným zlyhaním dospievajúceho chlapca? Jeho matky? Širšej rodiny alebo okolia? Či celého človečenstva?

Kniha Samy – Migrant vo vlastnej krajine je cenná najmä svojou témou, ktorá je dôležitým odkazom pre nás všetkých. Ako nápis nad dverami na výstave, ktorý vyzýval: kto si bez predsudkov, vojdi. No dvere sa nedali otvoriť.

 









Zdenka Beckerová

Holubí let

Vydavatelstvo Európa, Bratislava, 2013

Silvia Goralová žije so svojou mamou Klárou v rodinnom dome na okraji mesta. V susedstve býva Klárina sesternica Tereza Poláková so svojimi synmi Gregorom a Danielom. Všetky tri deti sú polovičné siroty a preto vyrastajú ako súrodenci s dvoma mamami. Tato rodinná idyla sa začne drobiť, keď sa matky rozhodnú, že by sa Silvia a Gregor mali zobrať, aby ich pozemky zostali pekne pohromade. Ale deti majú iné plány – Silvia miluje Daniela a Daniel ju a tiež holuby, ktoré mu daroval obľúbený dedinský farár. Ten si rôznymi darčekmi kupuje mlčanie miništrantov, ktorých na fare sexuálne obťažuje.
Keď Daniel v auguste roku 1968 po začiatku okupácie Československa vojskami Varšavského paktu náhle zmizne, Silvia sa ho vyberie hľadať do sveta...

Román rakúskej spisovateľky Zdenky Beckerovej je príbehom detstva a dospievania v Československu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov a hľadania samého seba uprostred marazmu komunistickej spoločnosti.




Zdenka Beckerová
Cudzie dcéry
Ikar, Bratislava 2010

Recenzia: Ján Beňo
Slovenské pohľady 7/8 2011


Rodina Bukovských s troma dcérami. Narcisa, Jazmína, Kamila. Kvetinkové mená. Eva, najlepšia priateľka Jazmíny, pre ktorú je vlastná matka skoro cudzia, často trávila čas v rodine neokrôchaného procovníka Krajskej spráavy ZNB v Bratislave, pri návšteve zostarnutej matky Rózy Bukovskej po dvatsiatich piatich rokoch „pochopila, že jej dcéry... sú ako rezané kvety. Oddelené od pôdy, vzdialené od miesta, kde vyrástli, od teploty a zázemia. Večne hľadajúcebytosti. Ako ona sama.“

Ruská okupácia v auguste 1968 poriadne rozhádzala a rozvrátila rodinu dosť primitívneho policajného kapitána a ortodoxného komunistu, ktorý svoje postavenie dosiahol po vojne ako robotnícky káder. Najstaršia Narcisa vycestuje v roku 1968 za manželom do americkej Iowy. Jazmína emigruje v nasledujúcom roku do Rakúska a ako už tehotná sa vydá „z rozumu“ za hudobného agenta Wernera. Najmladšia Kamila, matkin miláčik, sa krátko pred promóciou vydá za morálne pochybného, zištne režimistického spolužiaka Viktora, ktorý ju zakrátko vyfacká, keď sa nepekne vyjadrí o jeho matke. Mamičkársky syn je karierista, človek hrabivý a protekcionársky, poslušnosť vyžadujúci a využívajúci nehanebne hmotné výhody aj po zmene režimu.

Najkomplikovanejšia je Evina životná cesta. Eva bola učenlivá a ctižiadostivá, no nedostane sa na žurnalistiku ani na ekonómiu. Musela si nájsť miesto ako sekretárka denníka a až neskôr ju Anton Bukovský so svojou Kamilou dostal na vysokú školu ekonomickú. Študovala externe, odsťahovala sa od Bukovských. Chcela ísť do televízie, ale ani protekcia nepomohla, hoci Kamila sa tam poľahky dostane, aj keď jej dve sestry emigrovali.

Zo zájazdu do Juhoslávie sa Eva dostane do utečeneckého tábora v Traiskirchene. Jej rakúsky nápadník ju rýchlo nechal, no ona chce prekvapujúco azyl v Rakúsku, hoci sa postupne presviedča, ako Rakúšania „milujú“ cudzincov. Dlho sa cíti ako cudzinka medzi cudzincami, čo nikam nepatrí, a má chorú dušu, ako konštatuje skorší český emigrant doktor Bauer. Aj keď si neskôr nájde podnájom vo Viedni, je sama a rozpoltená. Sympatický pracant doktor Bauer, s ktorým sa zblíži, sa kôli deťom nechce vymaniť z nefungujúceho manželského zväzku. Eva začne písať, nielen do novín, túži napísať knihu, hoci sa svojím písaním každý deň aj sama zraňuje.

Román Cudzie dcéry jednoznačne dokumentuje, ako nepriaznivá doba dlhé roky negatívne ovplyňuje ľudské a rodinné osudy, priateľstvá a vzťahy, lenže autorke je cudzí jednostranný schématický pohľad. Jej skúsenosť a talent sa plasticky prejavuje v tom, ako je pre ňu každá z postáv knihy postavou sui generis aj napriek tomu, v čom žije a ako žije.

Beckerová vytvorila pozoruhodný psychofyzický portrét matky troch dcér. Obyčajná výčapníčka si preniesla mnohé z toho, čo skúsila od svojej matky v mladosti do svojej materinskej roly. Je obmedzená, ale i rafinovaná, nervózna i líškavá, nespravodlivá k Jazmíne, ale tupo uprednostňujúca Kamilu s jej chybami, slabosťami i klamstvami. Autorka ju nesúdi a programovo nezhadzuje. Cieľavedome vytvára postavu bez zaujatosti, konkrétne a fakticky. Je dobrá pozorovateľka, keď treba, využíva aj reportážne postupy. Presvedčivé detaily a faktografická nasýtenosť textu sú jej prednosťami.

Ak sa v historických súvislostiach – vojna, povstanie, smrť Danky Košanovej – nájdu určité časové sklzy, čitateľ si ich sotva uvedomí. Zaujme ho bohato rozvetvený dej, jeho svižný, dynamický spád bez zbytočného dramatizovania a útočenia na city. Beckerová neidealizuje, skôr odhaľuje. Jej román predstavuje život ako nejednoduchý proces s mnohými zauzleniami, učí i vystríha, strháva falošné pozlátky a má dar vnikať do postavy. Súcit, ktorý vzniká pri málo úspešnom americkom živote Narcisy i pri zobrazovaní osudu Kamily, ktorú poslušnoť despotickému manželovi, nesamostatnoť a naivnosť privedie k tragickej samovražde, nezakrýva spoločenské príčiny, nedostatok schopnosti reálne vidieť a nezatajovať, v čom sa človek nachádza.

Nebojím sa hovoriť o poučnosti tejto knihy. Nemoralizuje, nedidaktizuje, ale zobrazuje a sýti ľudské vedomie obrazmi a skutkami, aké vie poskytnúť poctivá umelecká literatúra. Jazmínino skríknutie na matku, že je hlupaňa a zlomyselná, predstavuje jej nadobudnutie rozhodnosti. Má potrebnú tvrdosť aj v poslednom rozhovore s Kamilou, keď jej manžel nezmyselne uniká pred políciou. Nefňuká, keď vidí odcudzenosť svojho manželstva s Wernerom, ktorý sa s ňou nikdy dôverne neporozpráava, zaujíma ho len dom, peniaze a deti. A Eva sa pretrpí k tomu, že získa jej telefónne číslo a po mnohých rokoch odcudzenia povie, že bola jej najlepšou priateľkou. Vzniká akoby odplata za všetko, čím prešla, aj nádejné svetlo vo vzťahu s Borisom Bauerom – môžu bzť konečne svoji a Viedeň sa pre ňu po nepríjemných rokoch stane domovom.

Stojí to za to čítať, čo napísala renomovaná spisovateľka, naša rakúska Slovenka Zdenka Beckerová.


"Cudzie dcéry", Román, Ikar, Bratislava 2010
(Original: "Die Töchter der Róza Bukovská", Residenz Verlag, 2006)

Príbeh o slovenskej rodine Bukovských, ktorej členov osud odvial do všetkých kútov sveta, je vyrozprávaný z pohľadu Narcisy, Jazmíny, Kamily a ich priateľky Evy. Rozprávanie zahŕňa veľké a malé politické udalosti vtedajšieho Československa: Pražská jar a obdobie normalizácie, nežná revolúcia, ale aj korupcia a uprednostňovanie pri prideľovaní pracovných miest a prijímaní na vysoké školy.

Medzi matkou a jej dcérami vznikajú konflikty, ktoré trvajú celé roky. Matka od nich priveľa požaduje, nikdy ich nepochváli, zaťahuje ich a ich priateľku do rozličných intríg. V pozadí všetkého sa dá tušiť rodinné tajomstvo, ktoré rodinu vážne zaťažuje a odhalí sa až po mnohých rokoch.

O zvyšok sa postará socializmus. Systém rozdúchava nedôveru medzi jednotlivcami, vyžaduje kolektívy, ktoré však nefungujú. Rodina sa rozpadáva: Narcisa hneď v roku 1968 emigruje do Ameriky, Jazmína o rok neskôr do Rakúska, Eva sa pre emigráciu do Rakúska rozhodne v roku 1976.

Zoznámime sa s príbehom Narcisy, ktorá z materiálneho hľadiska dosiahne v Amerike všetko, no napriek tomu ochorie z túžby po domove. Jazmína odláka Eve rakúskeho snúbenca, odíde do Viedne a vydá sa zaňho. Z nádejnej klaviristky sa stane dvojnásobná matka a učiteľka hudby. Najmladšia Kamila sa vydá za Slováka a ostane v Bratislave, zmieri sa s režimom a naučí sa, ako z neho vyťažiť čo najviac. Eva, ktorá prechádza klasickou cestou utečeneckého tábora v Traiskirchene, píše reportáže o vtedajšom východnom bloku do rakúskych novín.

Počas náhodnej návštevy Bratislavy Eva objaví v novinách oznámenia o úmrtiach – dozvie sa, že najmladšia z troch sestier tragicky zahynula. Eva pozbiera všetku svoju odvahu a vyberie sa za Kamilinými rodičmi, aby sa dozvedela, čo sa stalo.